top of page

Moje prvé bežecké preteky na 10km.

  Počas 12tich rokov futbalu som sa veru nabehal dosť. Samotnému behu som sa preto nikdy nejako špeciálne nevenoval, nebavilo ma to. Po skončení svojej krátkej futbalovej kariéry som si občas chodil len tak rekreačne zabehať, aby som si udržal aspoň akú-takú vytrvalosť. Bolo to však skôr nepravidelne ako pravidelne. Postupom času, ako sa formovalo moje trénerské smerovanie som pochopil, že to ako človek beží hovorí veľmi veľa o funkcii jeho chodidiel, kolien, bedrových kĺbov, celého core systému a samozrejme aj krku či paží, čiže funkcii celého tela. "Ako" nemyslím "ako rýchlo" ale skôr "ako pekne". Zároveň ale, keď je beh pekný, má veľkú šancu byť aj rýchli a efektívny. Na základe tohto som sa rozhodol, že túto činnosť budem rozvíjať v celej jej kráse. Od techniky, cez biomechaniku, špecifický tréning v posilňovni až po rozvoj vytrvalosti a pár kontrolných závodov počas roka. Cieľom je na sebe vyskúšať a overiť takýto celistvý prístup. Samozrejme, stále to bude len jedna z činností, ktorým sa chcem venovať. No určite behu venujem v najbližšej  dobe väčšiu pozornosť. 


  Prvý krát v živote si trošku plánujem bežecké tréningy a trénujem s cieľom zlepšiť sa v behu. Som síce len na začiatku, no veľmi sa z toho teším. Na to, aby som si tréningy mohol plánovať čo najlepšie, potrebujem nejaké vstupné dáta. Na začiatok mi postačí poznať tepy a čas na 10km behu. Preto som sa rozhodol absolvovať preteky, kde budem motivovaný davom a atmosférou na podanie výkonu veľmi blízko maxima. 



preteky, beh

  Tento článok by som preto chcel venovať svojmu prvému oficiálnemu preteku na 10km. Vybral som si svoje rodné mesto Prievidza, konkrétne BroseNightRun. Tak ako ma na mojom prvom futbalovom zápase bola povzbudiť mamina (mal som asi 7), tak aj tentokrát ma prišla pozrieť. Aké symbolické! 


  To že si tento závod pôjdem odbehnúť som sa rozhodol zhruba 3 týždne pred jeho konaním. Trošku ma to motivovalo, tak som si namiesto klasického rovnomerného behu na 5-10km (tak som zvykol behať, keď som behal len tak) zabehol 5x1km so zhruba 2 minútovou pauzou medzi. Zistil som, že trošku vyššie tempo na aké som bol zvyknutý mi celkom robí problém. Tak som si tieto behy zaradil minimálne 1x do týždňa. Skúsil som si aj kratšie intervaly, no len som si potvrdil aký som pomalý oproti tomu keď som ešte hrával futbal. Každopádne som si bol vedomý toho, že veľa za tie tri týždne nenatrénujem. Tak som sa snažil trénovať aspoň rozumne. Využil som aj rôzne dýchacie, resp. dych zadržiavajúce techniky, ktoré tiež môžu výrazne napomôcť k zlepšeniu vytrvalosti (o týchto technikách raz tiež určite napíšem). Športovci a bežný klienti, s ktorými spolupracujem určite vedia o čom hovorím, lebo aj ich niekedy trápim s podobnými technikami. No vždy s cieľom zlepšiť zdravie a výkon. Za tieto 3 týždne som spravil pomerne dobrý pokrok a do preteku som šiel s tým, že by som rád bežal v tempe okolo 4:30/km. Cieľ teda bol dostať sa pod 45 minút. 


  V deň závodu som bol trošku prekvapený z toho, že som bol mierne v strese. No nič som nepodcenil. Na raňajky som si dal klasicky vajíčka so zeleninou. Na obed bolo mäsko so zemiakmi a zeleninou. Na olovrant som si dal ľahký rastlinný jogurt so zmesou vločiek, kokosu a čučoriedok (zhruba 3 hodiny do závodu). Dal som si aj kávu. Dve hodiny pred pretekom som vykonal dychové cvičenie zamerané na mobilizáciu energie a ľahké core cvičenia (zhruba 15 minút). Potom som sa zbalil, obliekol a vyrazil na registráciu. Tam som sa chvíľu pomotal, a približne 40 minút pred behom som sa začal pomaly rozohrievať. Využil som techniku zadržiavania dychu počas chôdze a behu a až do závodu som dýchal len nosom. Asi 15 minút od štartu som si dal 4 rýchlejšie rovinky. Tam bolo dýchanie len nosom náročnejšie, no vedel  som, že keď si teraz vzduch obmedzím, tak v závode ho budem vedieť využiť viac. Myslím, že aj to mi pomohlo k celkom dobrému výkonu. Tesne pred štartom tlak úplne opadol a veľmi som sa tešil. Cítil som sa veľmi dobre a hovoril som si, že začnem trošku rýchlejšie ako je plán, však čo, maximálne budem musieť trošku spomaliť. 


  Bolo odštartované. Zo začiatku to bolo trošku kľučkovanie medzi ostatných pretekárov no veľmi rýchlo sa štartové pole roztiahlo. Prvý kilometer bol za 4:09. Hovorím si: "to si pekne prepískol ty kretén". Nohy boli prekvapivo ľahké. Tepy srdca boli pomerne vysoké, ale pocitovo som sa cítil fajn. Druhý kilometer bol už o niečo pomalší (4:16) a tretí tiež (4:26). Cítil som, že som postupne našiel tempo v ktorom môžem bežať ďalej. Po treťom kilometri bol úsek kde boli popri ceste ľudia. Povzbudzovanie bolo celkom príjemné a pomáhalo. Keď som zbadal rodinu, veľmi som sa potešil, až som mal na celom tele zimomriavky. Chvíľu som ani necítil, že bežím. Išlo to samo. Po 500 metroch som vytriezvel z opojenia a musel mierne spomaliť. Tempo medzi tretím až ôsmim kilometrom som udržal v rozmedzí 4:17 - 4:24, čo bolo pomerne dobre. Pripravoval som sa pomaly na finiš a dúfal som, že budem schopný tempo ešte vystupňovať. Dva kilometre do cieľa ma predbehol jeden bežec. Hovoril som si, že "to mu nedarujem..." Deviaty kilometer som mal za 4:12 a bežca čo ma predbehol som mal razom zhruba 15 metrov za chrbtom. Cítil som, že tempo som možno trošku prepálil. Posledný kilometer som sa už celkom trápil a bežec za mnou sa mi stále približoval. 400m do cieľa mi bol už nalepený na chrbte. Hovorím si: "odbehnem mu teraz? Alebo počkám ešte chvíľku?". Mierne som tempo zvýšil, no pán sa ma držal ako kliešť. 100 metrov do cieľa sme boli bok po boku, no vedel som že ešte niečo v nádrži mám, tak som zabral a asi o 2 metre som ho porazil. Bol to príjemný pocit! Tabuľa ukazovala čas 43:11, čo bolo nad očakávania! Chvíľu som vydýchal a zistil, že nohy sú prekvapivo celkom v poriadku. Mal som z toho super pocit. V cieli to bola paráda. Ľudia "odpadávali", ale zároveň sa usmievali. Ak ste si to dočítali až sem, ďakujem vám veľmi pekne. Toto bol príbeh mojej prvej oficiálnej desiatky. 


  Kamarát a bývalý kolega Leo Lendvorský mi už dávnejšie povedal, že dôležitý je motor bežca a mal by som sa zamerať hlavne naň. Myslel tým srdce. Aj kamarát Marin Francúz mi povedal, že najviac mu vždy dali tie dlhé behy.... Keď sa pozerám spätne na môj prvý závod a vidím aj krátke videá z behu, zisťujem, že technicky som bol omnoho lepší ako bežci s podobným časom ako ja. To mi dáva jasnú indíciu k tomu, že teraz je na rade trénovať motor a zaradiť dlhšie a pomalšie behy. Teším sa na to, ako svoju formu overím v behu Devín - Bratislava. 


  Ďakujem, že môžem. Jakub


ciel pretekov

1 view0 comments

Comments


bottom of page